S rozvojom novodobého sokoliarstva rástol medzi sokoliarmi dopyt aj po dravcoch. Nakoľko podľa predpisov na úseku ochrany prírody je dravce zakázané získavať z voľnej prírody, bolo ich hlavnou motiváciou, že sa popri samotnom love s nimi začali venovať aj problematike odchovu. Zo začiatku sa pracovalo na metódach odchovu druhov, ktoré nebolo možné získať z voľnej prírody, ako boli veľké druhy sokolov a orly. Neskôr, približne okolo roku 2000 sa k nim pridal aj jastrab.
Sokoliari v spolupráci so svojimi zahraničnými kolegami postupne vyvinuli odchovné postupy a metódy pre všetky bežne v sokoliarstve používané druhy dravcov.V súčasnosti všetky dravce, ktoré sa u nás na sokoliarstvo používanú, pochádzajú z umelých odchovov a na Slovensku sa momentálne úspešne odchováva 17 druhov dravcov. Odchov v zajatí má veľký význam najmä pri ohrozených druhoch. Takto odchované jedince slúžia ako génová rezerva a tiež ako zdroj pre posilnenie voľne žijúcej populácie v prípade jej ohrozenia. Reštitúcia jedincov, ktoré boli odchované v zajatí, je aktivitou zameranou na priamu podporu divej populácie. V minulosti viedlo k silnému poklesu početnosti populácií dravcov vo voľnej prírode ich priame prenasledovanie. Až do polovice 20. storočia boli celoplošne lovené ako škodná zver. V tomto čase sa proti dravcom postavil ešte vážnejší nepriateľ z dielne človeka - chémia. Pesticíd známy pod skratkou DDT, polychlorované bifenyly (PCB), fungicídy na báze HCB (hexachlorbenzol), technicky použité ťažké kovy unikajúce do prostredia a množstvá ďalších, prírode cudzorodých látok, zavŕšili dielo skazy.
V súčasnosti najväčší problém dravcov, ale aj biodiverzity ako takej, je obrovský antropogénny tlak na krajinu a jej následná zmena spôsobená ľudskou činnosťou. Veľké zábery pôdy pri výstavbe, fragmentácia prostredia na izolované časti, vysúšanie mokradí, ničenie remízok a intenzívne veľkoplošné poľnohospodárstvo sú jedny z najdôležitejších ohrozujúcich faktorov u viacerých druhov. Všetky druhy živočíchov tak prichádzajú o svoje prirodzené prostredie, hniezdiská a aj dostupnú potravu. K antropogénnym tlakom patrí aj vyrušovanie nevhodne časovanými a situovanými aktivitami ako je turistika, či činnosti súvisiace z obhospodarovaním lesov, kosením lúk a pri poľnohospodárskych prácach.
Časté sú strety dravcov a sov s autami. Pod kolesami áut končia denne desiatky rôznych druhov živočíchov. Pre dravce je takýto mŕtvy živočích ležiaci na ceste veľkým lákadlom. Najmä myšiaky v zimnom období veľmi radi využívajú tento ľahký zdroj potravy. Veľa z ich je pri tom zabitých okolo idúcimi autami, keď sa im nepodarí dostatočne rýchlo vzlietnuť. V letnom období sú zase pre dravce zaujímavé pokosené okraje ciest, kde je v nízkej tráve dobre vidno drobné hlodavce.
Ďalším dôležitým negatívnym faktorom sú tiež vedenia elektrického prúdu. Obzvlášť nebezpečné sú stĺpy s napätím 22 kV tvaru "T", na ktorých sa len na Slovensku každoročne zabije niekoľko stoviek jedincov. Dravce však hynú aj po nárazoch do výkladov a skiel na veľkých budovách a protihlukových bariérach.
Všetky tieto ľudské činnosti spôsobili, že v niektorých krajinách sa určité druhy dostali doslova na hranicu vyhynutia. Práve tu sa ale ukázal veľký význam umelých odchovov. Asi najznámejší a najúspešnejší prípad zmŕtvychvstania populácie nejakého dravca za pomoci jedincov odchovaných v zajatí je sokol sťahovavý. Jeho populácia prudko poklesla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia práve s používaním DDT. V Spojených štátoch amerických sa v rokoch 1975 až 1994 uskutočnil projekt jeho na záchranu. Počas tohto projektu bol zmapovaný výskyt sokola sťahovavého na území USA a následne bolo do voľnej prírody počas nasledujúcich rokov 1975 až 1994 na posilnenie divo žijúcej populácie postupne vypustených 4 699 odchovaných sokolov. V roku 1994 bolo uskutočnené ďalšie sčítanie divo žijúcej populácie a bolo napočítaných viac ako 994 párov (1 988 jedincov) sokolov sťahovavých vo voľnej prírode. Z vypustených sokolov sťahovavých sa uchytilo vo voľnej prírode viac ako 42% a samotná populácia sa zvýšila 25 násobne. V roku 1999 bol tento druh vyradený z knihy ohrozených druhov USA.
V Európe prebiehal podobný projekt v Nemecku, v menšom meradle v Poľsku a Českej republike. Pri týchto programoch len Nemeckí sokoliari navrátili do prírody do roku 1998 vyše 800 umelo odchovaných sokolov sťahovavých, z ktorých už dnes v prírode hniezdi 5 generácia. Z tohto záchranného projektu veľmi profitovala aj naša Slovenská populácia. Vďaka odchovom, prísnej ochrane a zákazu používania jedovatých látok, sa sokol sťahovavý vrátil na svoje pôvodné hniezdne lokality v celej Európe.
Ďalším dobrým príkladom kde zvládnutie techniky reprodukčného odchovu zachránilo druh pred vyhynutím je kondor kalifornský. Počas devätnásteho storočia zaznamenala jeho populácia prudký pokles spôsobený najmä lovom, otravami olovom a ničením jeho prirodzeného biotopu. Preto v roku 1987 vláda USA schválila záchranný program s cieľom pochytať zvyšných 22 voľne žijúcich jedincov a umiestniť ich do dvoch odchovných zariadení v San Diegu a Los Angeles. Lebo už len chov a odchov v ľudskej opatere mohol zabezpečiť prežitie tohto druhu, ktorý by ináč určite vyhynul. V týchto odchovniach sa darilo kondory úspešne rozmnožovať, a tak došlo v roku 1991 k spätnej reintrodukcii do voľnej prírody. V roku 2009 žilo celkovo 322 zástupcov tohto druhu, z nich 172 vo voľnej prírode. V roku 2019 počet narodených jedincov v rámci tohto záchranného projektu dosiahol tisíc.
Ďalší príklad sa týka drobného sokola žijúceho len na ostrove Maurícius, ktorý je podobný našej poštolke – sokola bodkavého (Falco punctatus). Ten žil koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia v počte posledných desať kusov, vrátane vtákov žijúcich v zajatí. Vo voľnej prírode boli len 4 jedince, a z toho len jedna znášajúca samica. Vďaka rozmnožovaniu v ľudskej opatere žije dnes opäť voľne v prírode a vyše 400 vtákov.
Veľmi úspešná bola reintrodukcia orliaka morského v Škótsku, Nemecku a v Čechách, supa bielohlavého vo Francúzsku, orlosupa bradatého v Alpách, supa hnedého na Mallorke a v Južnom Francúzsku, orliaka bielohlavého v USA, opičiara veľkozobého na Filipínach či oranžovoprsého sokola (Falco deiroleucus) a harpie opičiarky (Harpia harpyja) v centrálnej Amerike. Preto odborníci vysoko oceňujú význam umelých odchovov dravcov a tým aj význam sokoliarstva, lebo boli to práve sokoliari, ktorí v túžbe po svojich operených lovcoch s príslovečnou trpezlivosťou odhaľovali a odhalili tajomstvo rozmnožovania týchto nádherných výtvorov prírody.