Slovenský klub sokoliarov pri SPK sa dlhodobo venuje ochrane biodiverzity a sprírodňovaniu poľnohospodárskej krajiny. Dramatická premena poľnohospodárskej krajiny na Slovensku nastala v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej príčinou boli najmä zmeny politických a hospodársko – ekonomických pomerov. Počas kolektivizácie došlo k rozsiahlemu zabavovaniu pôdy z dôvodu uspokojenia takzvaných celospoločenských potrieb. Medzi tieto patril aj prechod od maloplošného súkromného hospodárenia k veľkovýrobným technológiám socialistického poľnohospodárstva bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na prírodu. Tak došlo k sceleniu drobných políčok v ohromné bloky ornej pôdy a likvidácii všetkého čo stálo v ceste veľkovýrobným technológiám na jej obhospodarovanie. Odstránenie krajinných prvkov ako sú medze, remízky, či aleje malo za následok vymiznutie niektorých živočíšnych druhov, ale aj celkovú degradáciu pôdy a krajiny. Narovnanie vodných tokov, či vysušenie mokradí malo zase za následok zníženie schopnosti krajiny zadržať vodu.
Do roku 1950 bola poľnohospodárska pôda a krajina využívaná takým spôsobom, že variabilné rozloženie pestovaných plodín, pravidelný výskyt remízok a vetrolamov bolo pre živočíchy veľmi výhodné, čo sa týkalo potravnej ponuky ale aj ponuky rôzneho krytu a hniezdnych možností. V tomto období hovoríme o maloplošnom hospodárstve, keď veľkosť jednotlivých lánov, na ktorých boli osievané plodiny tvorila v porovnaní z dnešnými výmerami iba minimálne čiastky. Biodiverzita našej krajiny bola omnoho väčšia. Orná pôda sa striedala s lúkami, pasienkami, poľnými lesíkmi, kríkovitými pásmi a mokraďami, brehovými porastmi a trstinami.
Pôsobením intenzifikácie poľnohospodárskej výroby sa tieto ekologické a krajinotvorné prvky postupne ničili a naša krajina sa zmenila na „kultúrnu step“, ktorá disponuje zníženou biodiverzitou.
čsZavedením veľkoplošného hospodárstva zmizla väčšina krajinnej zelene, obrovské plochy pozitívnych ekotónov a naša krajina sa nadmerne vysušila a odvodnila. Intenzifikácia poľnohospodárstva, jeho veľká miera automatizácie, najvyššia miera používania herbicídov v histórii ale v neposlednom rade aj globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje v posledných rokoch veľké výkyvy počasia, spôsobujú elimináciu zdrojov obživy a krytu a to nie len pre zajaca, jarabicu či bažanta, ale pre všetky živočíchy, ktoré sa viažu na poľnohospodársku krajinu.
Stabilizácia ich populácií je veľmi zložitá, keďže záleží od stanovištných podmienok. Okrem vysokej finančnej nákladovosti opatrení , ktoré by mohli procesu stabilizácie týchto druhov pomôcť je taktiež veľmi dôležité aj správne umiestňovanie určených prvkov. Jednou z reálnych možností ako ochrániť populácie živočíchov žijúcich v poľnohospodárskej krajine pred ďalším poklesom je starostlivosť o zostávajúce krajinotvorné prvky a vytváranie nových, ktoré sú významné pre zver. Jedná sa o dočasnú ale aj trvalú rozptýlenú krajinnú zeleň. Pri trvalej zeleni ide najmä o trvalé trávne porasty, stromi a kríky. Pri dočasnej zeleni hovoríme a jednoročných alebo viacročných bylinných porastoch, biopásoch, políčkach pre zver a dočasných remízkach. Ďalej môžeme ku krajinotvorným prvkom zaradiť mokrade, vodné plochy, tône a vodné toky, ktoré slúžia zveri ako vhodný zdroj vody.
Krajinotvorné prvky majú veľký ekologický význam. Rozptýlená zeleň je významným refúgiom rôznych druhov rastlín a živočíchov. Takýmto spôsobom vplývajú pozitívne na udržanie pôvodných ekosystémov, ktoré boli zničené alebo pozmenené množstvom agrotechnických zásahov a zmien v poľnohospodárskej krajine. V okrajoch krajinotvorných štruktúr nachádzame vysokú biodiverzitu druhov, tzv. ekotónový efekt. Rozptýlená zeleň takisto poskytuje útočisko rôznym druhom hmyzu, vtákov a zveri, ktoré sa zúčastňujú na boji proti škodcom na poľnohospodárskych plodinách. Slúži tiež na orientáciu. Zver sa dokáže orientovať pomocou niektorých prvkov, napr. podľa kríku v blízkosti hniezda alebo skupiny stromov pri obvyklom ležovisku. Napríklad orientácia sliepok bažanta je niekedy založená len na blízkom trse trávy. Jedna z najdôležitejších funkcií trvalej zelene je funkcia poskytovania potravy. V dnešných podmienkach agrárnej krajiny je pre zver veľmi ťažké nájsť potravu, ktorá by zodpovedala jej kvalitovým nárokom.
Aby tieto prvky spĺňali svoju funkciu mali by byť mozaikovite rozmiestnené po krajine a na 1000 ha by mali mať plochu aspoň 25 ha. V opačnom prípade by mohli pôsobiť ako ekologické pasce. 
- Naším dlhodobím cieľom je presmerovať dotačné mechanizmy na podporu ekologických foriem hospodárenia zameraného na ochranu biologickej rozmanitosti.
- Zaviesť opatrenia obmedzujúce veľkosť lánov a použitie chemických prostriedkov po vzore iných krajín EÚ. Dotácie určené primárne na plochu podporujú veľkoplošné hospodárenie rozsiahlych monokultúr. Na ochranu biodiverzity sú ideálne menšie lány rozdelené remízkami, pásmi bez orby a pod. Za maximálnu efektívnu výmeru obhospodarovaného pozemku považujeme plochu o výmere 30 ha. Iba krajina s pestrou štruktúrou biotopov, ktoré sú osídlené rozličnými druhmi s rôznymi ekologickými nárokmi dokáže pružne reagovať na zmeny klímy.
- Podporovať organické hospodárenie, ktoré napríklad znamená menej chémie, viac „zeleného hnojenia“.
- Podporovať vodozádržné opatrenia v krajine. Povodne a sucho sú zdanlivo nesúvisiace problémy, no v skutočnosti sú to dve strany jednej mince. Pri čoraz častejších intenzívnejších zrážkach odtečie z krajiny veľmi rýchlo obrovský objem spadnutých zrážok, čo sa prejavuje náhlymi povodňami. Dôvodom je najmä náchylnosť obrábanej pôdy na vznik povrchového odtoku. V dôsledku nevhodných opatrení v poľnohospodárskej krajine sa tu voda nezadrží, nevsiakne do podložia ale zrýchlene odchádza preč. Nezadržanie vody má následne závažné dôsledky nie len pre zver, ale spôsobuje aj škody na plodinách v dôsledku sucha a silnú pôdnu eróziu. V potokoch a riekach sú dlhodobo nižšie prietoky. Klesajú zásoby podzemnej vody. Vzduch sa viac prehrieva, pretože ho nedostatočne ochladzuje odparujúca sa voda. Tým sa celkovo narúša vodný cyklus.
Bez potrebných zmien a zásahov sa budú v budúcnosti dôsledky zlého obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny postupnými zmenami klímy len a len zhoršovať.
SKS pri SPK úzko spolupracuje aj s Občianskym združením Zeleň.
Foto: web