V roku 2006 začala medzinárodná sokoliarska asociácia IAF vyvíjať snahu o zápis sokoliarstva na svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hlavnými iniciátormi a koordinátormi celého procesu boli Spojené Arabské Emiráty (SAE). Pôvodne bolo vybraných dvanásť štátov, ktoré vypracovali podklady pre spoločnú žiadosť. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo viacero štátov spoločne žiadalo o zápis rovnakého prvku. Podmienkou bolo, aby každý štát mal daný prvok zapísaný na Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
Keďže Slovensko daný prvok zapísaný nemalo, začali sme pátrať ako to s našim Národným zoznamom je. Po celkom detektívnej práci sme zistili, že Slovensko sa síce pred pár rokmi zaviazalo, že takýto zoznam bude tvoriť, ale do roku 2007 v tomto smere neurobilo nič. A tak sme zobudili úradnícku mašinériu, ktorá začala tvoriť metodiky, zakladať centrá a menovať príslušné komisie. Tento proces trval niekoľko rokov. Zatiaľ sme absolvovali dva sokoliarske festivaly v Anglicku v roku 2006 a 2009, kde sokoliari z celého sveta prezentovali zástupcom UNESCA, čo to sokoliarstvo je, a prečo sa uchádza o zápis na svetový zoznam.
Medzitým sa u nás všetko rozbehlo tak, že sme sa po prvýkrát mohli uchádzať o zápis na národný zoznam. Keďže sa blížil i termín podania zápisu na svetový zoznam a u nás bolo vyhlásenie prvej výzvy plánované až v na rok 2010, vtedajší minister kultúry SR poslal do SAE list, v ktorom sa zaviazal, že sokoliarstvo bude v roku 2010 zapísané na národnom zozname a splní tak základnú podmienku.
Prvú žiadosť sme podali v júni 2010. Bola to vôbec prvá žiadosť o zápis na národný zoznam podaná na Slovensku a v tom roku bola posudzovaná ako jediná! Blížil sa termín ukončenia nominácie na Svetový zoznam a začali sa diať veci. Začiatkom októbra nám volali z ministerstva kultúry SAE, že Slovensko stiahlo žiadosť o zápis na svetový zoznam prostredníctvom centrály UNESCO v Paríži!
Boli sme označení za nedôveryhodnú a nespoľahlivú krajinu, zo skupinového nominačného spisu muselo byť v priebehu niekoľkých dní odstránené všetko, čo súviselo so Slovenskom, musel byť prestrihaný filmový materiál, pretože jeho časť tvorili zábery zo Slovenska....skrátka katastrofa. Bola vážne ohrozená skupinová nominácia a niekoľkoročná práca zástupcov 12 štátov. Spúšťačom tohto všetkého bol fakt, že slovenská komisia, ktorá posudzovala našu žiadosť - neschválila.
Zostávajúcim 11 štátom sa nakoniec podarilo túto situáciu zvládnuť a v roku 2011 bolo sokoliarstvo zapísané na Svetový zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO pod názvom Žijúce dedičstvo ľudstva. Túto skupinu štátov tvorili: SAE, Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Kórejská republika, Sýria, Mongolsko, Maroko, Qatar, Saudská Arábia a Španielsko.
Odvtedy sa táto skupina štátov rozšírila ešte dvakrát. V roku 2012 pribudlo Rakúsko a Maďarsko a v roku 2016 Nemecko, Taliansko, Kazachstan, Portugalsko a Pakistan.
O zápis na národný zoznam sme sa uchádzali celkovo päťkrát, v rokoch 2010, 2011, 2012, 2017 a 2018. Štvorročnú pauzu v podávaní žiadostí spôsobila jednak metodika, ktorá nám to znemožnila, ale i naše "kontrolky", ktoré nám signalizovali, že to zasa nevyjde.
Dôvody, pre ktoré našu nomináciu komisia neodporúčala schváliť boli rôzne, väčšinou vždy iné a také, ktoré boli naopak pri iných prvkoch vyzdvihované a boli dôvodom na ich zaradenie na národný zoznam. Nuž asi sú rovní a rovnejší. Nám nezostávalo nič iné iba vytrvať, presviedčať, zdôvodňovať, vylepšovať, pátrať a podávať nové žiadosti.